Hlavná stránka | Index | < Ján Kačala | > Roman Kaliský
Vyhľadávanie: 

 

Ivan Kadlečík Ivan Kadlečík

Narodil sa 8. apríla 1938 v Modre v rodine evanjelického farára. Základnú školu vychodil v Rači, zmaturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senci roku 1956.

Vysokoškolské štúdium slovenského jazyka a literatúry absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1956–1961. Pracovať začal v Košiciach v Mestskom archíve. Potom nastúpil na základnú vojenskú službu a po jej skončení sa stal lektorom krajskej redakcie denníka Pravda v Košiciach. Popritom spolupracoval s Východoslovenským vydavateľstvom, spoluredigoval literárny štvrťročník Krok 66 a dvojmesačník Krok 67. Roku 1968 sa presťahoval do Martina, kde pracoval v Matici slovenskej najprv ako šéfredaktor kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie, od roku 1970 v Biografickom ústave. Pre politické postoje, vyslovované najmä v publicistickej tvorbe, ho roku 1971 zo zamestnania prepustili, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a počas celého obdobia normalizácie nemohol publikovať. Vyše päť rokov bol nezamestnaný. Roku 1977 odišiel do Pukanca, kde pracoval ako vedúci v predajni Slovenskej knihy. V rokoch 1982–1990 pôsobil aj ako organista v evanjelickom kostole. Po novembri 1989 sa stal vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zomrel 15. júla 2014.

Literárne začiatky I. Kadlečíka sú spojené s prípravou a  vydaním zborníkov literárnych prác mladých autorov Dovolíte? (1965) a Aj taký je život (1966), ktoré zostavil a  zredigoval spoločne s literárnymi kritikmi Albínom Baginom a s Jozefom Mrízom. V druhej polovici 60. rokov spolupracoval ako literárny kritik a esejista prakticky so všetkými vtedajšími literárnymi a kultúrnymi časopismi. Z tejto svojej tvorby pripravil výber Z rečí v nížinách (1971), ktorého vydanie však bolo zastavené. Od roku 1973 publikoval v samizdate fejtóny a miniatúry v edícii Petlice v Prahe, kde mu vyšli aj knihy Reči z nížiny (1973), Tváre a oslovenia (1974), Rapsódie a miniatúry (1981, 1987). Rapsódie a miniatúry vyšli po slovensky aj v Nemecku (1988) a v Brne (1992) V samizdate vyšla v Bratislave kniha Dvanásť (1989). Po novembri všetky knihy vyšli aj v slovenských vydavateľstvách. Prvou knihou vydanou v prvom vydaní na Slovensku je autobiografická esej Vlastný horoskop (1991), v ktorej sa cez prizmu životnej skúsenosti zamýšľa nad zmyslom života a motiváciou konania človeka v neslobodnej spoločnosti - kniha vyšla aj v nemeckom preklade (1995). Ďalším knižne vydaným dielom I. Kadlečíka sú črty a eseje Epištoly (1992), v ktorých uvažuje o postavení spisovateľa v spoločnosti a jeho mravnej povinnosti neustále konfrontovať a reflektovať mocenské štruktúry. Napísal aj svojrázne komponovanú knihu esejí Lunenie (1993). Roku 1994 mu vyšla vzájomná korešpondencia s Ludvíkom Vaculíkom z rokov 1968-1989 Poco rubato a básnická zbierka Srdce sa volá ň. Ďalšia kniha Hlavolamy (1995) je súborom kratších či dlhších esejí s filozofickým podtextom. Historizujúce eseje sú zhrnuté v knihe Taroky (1977), v ktorej autor použil ako kompozičný prvok polozabudnutú kartovú hru taroky. Zatiaľ posledná je kniha Vlani ako dnes (1997), v ktorej sú zhrnuté všetky tematické okruhy tvorby Ivana Kadlečíka.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house