Hlavná stránka | Index | < Ján Johanides | > Ján Kačala
Vyhľadávanie: 

 

Milan Jurčo Milan Jurčo

Narodil sa 6. apríla 1931 vo Východnej v rodine železničného robotníka. Do ľudovej školy chodil v rodisku, do meštianskej školy v Liptovskom Hrádku a vo Važci. Po základnej vojenskej službe študoval na Obchodnej škole v Liptovskom Mikuláši, no po prvom ročníku prestúpil na Obchodnú akadémiu v Košiciach a po ďalšom roku na Vyššiu hospodársku školu pre zahraničný obchod v Bratislave. Po maturite a ročnej praxi interne študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a v rokoch 1955-1958 diaľkovo slovenčinu a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Dva roky (1959-1961) učil na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Mošovciach. Roku 1962 sa stal redaktorom Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici, kde pôsobil až do roku 1969, keď prešiel na Katedru slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Pre aktívnu účasť v ilegálnom rozhlasovom vysielaní proti vstupu cudzích vojsk do Československa v auguste roku 1968 musel roku 1973 vysokoškolské pracovisko opustiť. Prijali ho v Krajskej organizácii pre rozvoj techniky v Banskej Bystrici na oddelenie racionalizácie a školení. Tu pôsobil s prestávkou medzi rokmi 1984-1988 až do februára 1990. Po rehabilitácii sa mohol vrátiť na Katedru slovenčiny PF. Pôsobil ako profesor pre odbor teória a dejiny slovenskej literatúry na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zomrel v Banskej Bystrici 24. júna 2012.

Hlavnými sférami literárno-kritických a literárno-teoretických záujmov M. Jurču sú literatúra pre deti a mládež, vrátane žánrov dramatických a osobitne divadla pre deti a mládež. Podrobne zmapoval a rozčlenil prvé dvadsaťročie Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici (Slovenské divadlo 1981, č. 2).

Vytvoril ucelený teoretický systém a štatút literatúry faktu ako moderného literárneho druhu (Literatúra faktu - žánrová oblasť synkretickej povahy, Literika I., 1996, č. 2). Spracoval náčrt vývinu slovenskej literatúry faktu adresovanej deťom (Zlatý máj 1975, 1976). V rámci dejín slovenskej literatúry súhrnne zhodnotil žánrovo rôznorodú tvorbu, rozprestierajúcu sa medzi pólom faktu a pólom fikcie, prozaika Ľuda Zúbka v monografickej knižnej publikácii s názvom Dielo Ľuda Zúbka (1985). Polemickým spôsobom sa v nej vyrovnal s dovtedajším názorom zaraďujúcim Zúbka medzi novorealistov. Na základe podrobnej textovej analýzy Jurčo klasifikoval Zúbka ako expresionistu so secesionizujúcimi tendenciami.

Roku 1997 Jurčovi vyšiel knižný súbor štúdií, esejí a kritík pod názvom Dotyky a prieniky. Nad textami diel literatúry pre deti a mládež. Reflektoval v ňom prozaickú tvorbu pre deti, s osobitným zreteľom na žáner rozprávky a poviedky. V analytických reinterpretáciách predstavil čitateľovi bazálne diela zakladateľskej generácie umeleckej prózy pre deti (J. Bodeneka a Ľ. Podjavorinskej) a v syntetizujúcom zábere uchopil tvorbu v období normalizácie vyhostených autoriek J. Blažkovej a Z. Solivajsovej. Publikácia získala Cenu rektora Univerzity M. Bela a prémiu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

Ako editor okrem súboru vybraných diel z tvorby Ľ. Zúbka pripravil na vydanie aj objavný výber z juvenilných prác a z pozostalosti Ľ. Zúbka pod názvom Zo zamknutej záhrady (1987), ako aj reedíciu zabudnutého románu Ľ. Podjavorinskej Baránok boží (1995). M. Jurčo sporadicky prekladá z ruského a anglického jazyka (Objavovanie Ameriky, 1988).

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house