Hlavná stránka | Index | < Pavel Hrúz | > Gustáv Hupka
Vyhľadávanie: 

 

Ivan Hudec Ivan Hudec

Narodil sa 10. júla 1947 v Nitre. Do základnej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1966 na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Potom študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia medicíny roku 1972 nastúpil na interné oddelenie OÚNZ v Žiline, kde pracoval dva roky. V rokoch 1973-1975 bol lekárom v Nemocnici Ivana Dérera v Bratislave na Kramároch a v rokoch 1975-1980 odborným asistentom na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave. Potom tri roky pôsobil vo Fakultnej nemocnici v Bratislave a zároveň bol výskumným pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie. Roku 1983 prešiel pracovať do Nemocnice s poliklinikou v Čadci, kde pôsobil do konca roku 1985. Potom sa vrátil do Bratislavy a stal sa námestníkom riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Štátnom ústave národného zdravia. V apríli 1990 sa stal poslancom SNR. Roku 1994 sa stal ministrom kultúry. Vykonával tiež súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva PRINT-SERVIS. Žije v Bratislave.

Začiatky jeho literárnej tvorby sú spojené s aktivitami študentského divadla U Rolanda, ktorého bol roku 1970 spoluzakladateľom. Pre tento súbor napísal spolu s Petrom Belanom niekoľko hier. Najúspešnejšia bola hra Ostrovy (1974), ktorá vyšla aj knižne v zborníku Triptych o džure, ostrovoch a dravcovi (1992). Knižne debutoval novelou Hriešne lásky osamotených mužov (1979), v ktorej sloboda a voľnosť kamarátskeho vzťahu akoby dominovali nad partnerským vzťahom v manželstve. V zbierke poviedok Bozk uličníka (1981) vyrozprával miestami absurdné príbehy zo života ľudí vidieckej i mestskej society a z rozličných profesných prostredí, najmä z medicíny a športu. Poviedky svojou kompozíciou a štylistickými prostriedkami smerujú ku groteske. V románe Ako chutí zakázané ovocie (1981) na príbehu troch lekárov, ktorí spolupracujú pri náročnom medicínskom experimente, zobrazil medziľudské vzťahy v špecifickom prostredí kardiológov. Zo života obyvateľov Kysúc v 17. storočí čerpá historický román Pangharty (1985). Spomalený vývin tohto regiónu v civilizačnom zmysle slova prináša verné zachovanie kultúrnych prejavov ľudu tohto kraja, ich zvykov, folklóru i ľudovej slovesnosti od rozprávky až po mýtus. Románová novela Čierne diery (1985) je príbehom človeka, ktorého opantala chamtivosť a mamonárstvo a jeho jediným cieľom sú peniaze. Kniha Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987) je súborom sedemnástich poviedok, v ktorých autor vstupuje do problémov súčasného človeka. V novele Experiment "Láska" (1989) zobrazil príbeh mladej ženy, ktorú láska a vytúžené materstvo vyliečia z nádorového ochorenia. Do našej najstaršej histórie tematicky siahol v románovej novele o zakladateľovi prvého štátneho útvaru na našom území Praotec Samo (1990). Knihou bizarných povestí o slovenských hradoch a ich obyvateľoch je dielo Biela pani, mŕtvy pán (1992), ktoré napísal spoločne s Petrom Jarošom. Do slovanskej histórie načrel v knihe Báje a mýty starých Slovanov (1994).

I. Hudec je aj autorom dramatických diel. Okrem hier pre študentské divadlo spoločne s Petrom Valom napísal dramatický triptych z histórie Veľkej Moravy Knieža (1986) o kniežati Pribinovi, Bratia (1988) o Cyrilovi a Metodovi a Kráľ Svätopluk (1990).

Literárnou kuriozitou v tvorbe I. Hudeca je maďarské vydanie novely Život v zátvorke (1988), ktorá bola preložená z rukopisu a v slovenčine zatiaľ nevyšla.

Zborník kultúrno-politických článkov vydal pod názvom Slovensko - vlasť moja (1994).

Jeho diela vyšli vo viacerých vydaniach v desiatich jazykoch.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house