Hlavná stránka | Index | < Ladislav Hagara | > Ľuba Hajková
Vyhľadávanie: 

 

Dalimír Hajko Dalimír Hajko
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 5. júla 1944 v Mýtnej v rodine kníhkupca. Od útleho detstva však žil v Bratislave, kde vychodil základnú školu a kde roku 1961 aj zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v Čs. rozhlase v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK. Ukončil ho roku 1967. Po vysokoškolských štúdiách sa stal vedeckým pracovníkom Ústavu filozofie a sociológie SAV, odkiaľ roku 1986 prešiel do Literárnovedného ústavu SAV. Od roku 1991 bol redaktorom Slovenského rozhlasu, v súčasnosti vedie literárnokritický a vedecký výskum v Národnom literárnom centre.

Knižne debutoval filozofickými esejami Rozpätie dňa (1975), v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storočia, pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera. Ďalšie dve knihy Niekoľko inšpirácií (1976) a Sondy (1977) sú súbormi esejí a literárno-filozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie. Kniha Filozofia a socialistická kultúra (1979) je analýzou vzťahu kultúry a civilizácie, problému kultúrnej hodnoty, otázky pokroku v kultúre a ďalších problémov z oblasti filozofie kultúry. V štúdii Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku (1986) skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť. Dielo Tvorcovia veľkých myšlienok (1987) je súborom biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva. Kniha esejí Okamihy poézie (1990) je zbierkou filozofujúcich literárnych reflexií o zmysle umeleckej tvorby a význame poézie v každodennom živote človeka. Na svoj debut nadväzuje v knihe Rozpätie dňa a noci (1992). Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi dosahovania harmónie v človeku, pričom zdôrazňuje princípy kresťanského humanizmu a viery v dobro človeka. Vyrovnávaním sa s myšlienkovým odkazom existencialistickej filozofie v literárnom kontexte je kniha Existencia v literatúre (1996). Významnej osobnosti modernej slovenskej poézie sa venoval v monografii Ján Stacho (1998).

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house