Hlavná stránka | Index | < Kamil Peteraj | > Miroslav Pius
Vyhľadávanie: 

 

Peter Pišťanek

Narodil sa 28. apríla 1960 v Devínskej Novej Vsi. Tu vychodil základnú školu. Z Gymnázia na Vazovovej ulici v Bratislave ho vylúčili a maturoval až roku 1991 na inom bratislavskom gymnáziu. Potom študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, najprv dokumentaristiku a potom scenáristiku a dramaturgiu, štúdium však nedokončil. Prešiel viacerými robotníckymi povolaniami a podnikal v oblasti reklamy. Publikačne sa začal presadzovať koncom 80. rokov v Slovenských pohľadoch. V rokoch 1992—1994 bol šéfredaktorom týždenníka Tele-video-relax. Potom bol kreatívnym riaditeľom reklamnej agentúry DDB NEEDHAM a neskôr pracoval v reklamnej firme WIKTOR/LEO – BURNETT. Od roku 1997 je zamestnancom firmy Gratex International, v ktorej pracoval ako tvorca webovských stránok, marketingový pracovník a po vzniku internetového časopisu inZine niekoľko rokov ako jeho redaktor a neskôr šéfredaktor. Potom v Gratexe pôsobil v pozícii marketingového manažéra. Zomrel 22. marca 2015.

Peter Pišťanek žil v Devínskej Novej Vsi a toto prostredie, ktoré tvorí akési pomedzie medzi slovenským veľkomestom a vidiekom, predstavuje jeden z jeho hlavných inšpiračných zdrojov. Svoje prózy začal publikovať na konci 80. rokov v literárnom mesačníku Slovenské pohľady. Jeho knižný debut, román Rivers of Babylon, vyšiel roku 1991 a hneď vyvolal veľký čitateľský ohlas. Autor v ňom stvárňuje prostredie bratislavského podsvetia — pohľad naň je naturalistický, pretože brutalitu odhaľuje v plnej nahote. Využíva pritom aj parodické postupy, expresívny jazyk, v ktorom nechýbajú hrubozrnné vulgarizmy. Román je zaľudnený množstvom postáv — prostitútky, drobní i väčší podvodníci, primitívni násilníci. Vo svete, ktorého základnou hodnotovou normou sú peniaze a nezáleží na spôsobe, akým sa získavajú, dominuje postava Rácza, primitívneho človeka z dediny, ktorý prišiel, aby vo veľkomeste zbohatol, získal postavenie a moc — a aj sa mu to podarí, pričom vo svoj prospech využíva i revolučné zmeny, ktoré priniesol rok 1989. V románe autor využil postupy tzv. poklesnutých žánrov, z čoho zrejme pramení jeho príťažlivosť pre široké čitateľské vrstvy. Na základe vlastnej románovej predlohy Peter Pišťanek napísal scenár (spoluautor Marián Urban) k rovnomennému filmu, ktorý roku 1997 pomerne úspešne realizoval režisér Vlado Balco.
Mladý Dônč (1993) je súbor troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika, ktoré možno chápať ako naozajstné potvrdenie prozaického talentu Petra Pišťanka. Novela Debutant je parodickou sondou do života jednoduchého, ba až primitívneho a zakomplexovaného človeka, ktorému sa podarí uskutočniť podivuhodnú kariéru nad rámec jeho schopností. Titulná novela Mladý Dônč je hyperbolicko-ironickým, bizarným obrazom alkoholizmom degenerovanej rodiny Dônčovcov. Jeden z jej členov sa pokúsi vyslobodiť sa z tohto rodinného prekliatia, ale neúspešne. Pišťanek v novele využil čierny humor, pričom miestami sa pohybuje na hranici morbídnosti. Pozoruhodné je, že naozaj nekonvenčne dokázal nadviazať na Timraviných Ťapákovcov, zároveň parodizuje klasickú slovenskú dedinskú prózu. Novela Muzika používa postupy grotesky. Na pozadí sledovania kariéry dedinskej bigbítovej kapely, ktorú tvoria nenadaní a neinteligentní mladí muži, podáva sociologickú sondu do života slovenskej spoločnosti obdobia tzv. normalizácie v 70. rokoch.
Roku 1994 nadviazal na románovú prvotinu pokračovaním Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina v štýle poklesnutých žánrov. Rozvíja v ňom ďalšie osudy svojich hrdinov, či skôr antihrdinov. Obraz spoločenskej spodiny, ktorá zbohatla, sa mu však už nepodarilo prehĺbiť o ďalšie aspekty. Neodradilo ho to však od napísania úspešnejšej záverečnej časti tejto románovej trilógie Rivers of Babylon 3: Fredyho koniec (1999).
Takzvaná skazková trilógia Skazky o Vladovi pre veľkých a malých (1995), časť z nej autor publikoval na stránkach Kultúrneho života, Nové skazky o Vladovi (1998) a Posledné skazky o Vladovi (1999) prináša mikropoviedky ironizujúce – a prostredníctvom čitateľných alúzií veľmi menovite – slovenskú politickú scénu posledného desaťročia minulého storočia. V autorskom tandeme s Dušanom Taragelom vyšla kniha Sekerou a nožom (1999), obsahujúca poviedky z rokov 1981—1999. Zatiaľ najnovšou Pišťankovou knihou sú Recepty z rodinného archívu (2003), ktorú sám autor zaraďuje skôr medzi prozaické ako kuchárske knihy, napriek tomu, že 60 príbehov = 60 kresieb = 60 receptov. Inšpiráciou mu bola zbierka receptov jeho deda, starého bratislavského čašníka, krčmára a cestovateľa. Najlepšie, generáciami jeho rodiny overené, recepty okorenil zábavnými príhodami, príbehmi aj zaujímavými okolnosťami vzniku či objavenia receptu. Výber z autorovej publicistiky vyšiel roku 2003 pod názvom Traktoristi a buzeranti. Úspešne sa podpísal ako iniciátor a spoluautor pod vydarený knižný projekt trinástich popredných autorov, nazvaný Roger Krowiak.
Peter Pišťanek svojou doterajšou tvorbou ukázal, že jeho prozaický talent nie je jednostranný, ale má viacero podôb a rozmerov.

21.7.2004

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house