Hlavná stránka | Index | < Peter Štilicha | > František Štraus
Vyhľadávanie: 

 

Ctibor Štítnický

Narodil sa 6. septembra 1922 v Štítniku v rodine staviteľa. Jeho pôvodné meno je Tibor Dörner. Ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium navštevoval v Rožňave (1933—1938) a v Tisovci (1938—1942). V rokoch 1942—1944 študoval na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Štúdium však nedokončil, lebo roku 1944 sa stal členom partizánskej skupiny Sláva v Gemeri. Bol aj hlásateľom a redaktorom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Od februára 1945 pôsobil v Košiciach vo frontovom vysielači Červenej armády. V rokoch 1945—1949 pracoval v bratislavskom rozhlase, krátko na ministerstve informácií v Prahe a v rokoch 1950-1957 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1959-1960 zastupujúcim riaditeľom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, neskôr šéfredaktorom Kultúrneho života (1960—1963), riaditeľom Československého filmu v Bratislave (1966—1970). Keďže po augustovej okupácii roku 1968 ruskými vojskami neprešiel komunistickými čistkami, odsunuli ho do Slovenského knižného veľkoobchodu. Zomrel 12. júna 2002 v Bratislave.
Prvé básne začal uverejňovať v 40. rokoch v Novom rode a Rozvoji, ako aj v Eláne, Tvorbe, neskôr Pravde a Národnej obrode. Debutoval básnickou zbierkou Presýpacie hodiny (1943), v ktorej vyjadril generačné pocity a protivojnové nálady so snahou uniknúť zo sveta sužovaného vojnou. Význam SNP pre národnú budúcnosť zveršoval v zbierke Červená šatka (1946). Štítnický tu vystupuje ako propagátor nového života, do literatúry vniesol nové tóny, vymaňujúc sa pritom z nadrealistických inotajov a klesajúc súčasne na úroveň agitky. Pochod miliónov (1949) už jasne demonštroval jeho komunistické presvedčenie, pričom jeho poézia nezriedka skĺzava do prázdnej rétorickosti a k zveršovaniu politických hesiel. Rovnakou deformáciou trpí aj poéma Jarná pieseň družstevníka (1950) plná schematizmov a tápania, navyše podčiarknutá vzduchoprázdnom fráz. Na súdobý život a jeho problematiku sa prizrel v zbierke Rodina (1952), kde už prehĺbil svoju politickú lyriku a obohatil ju o ľudské problémy, v návratoch k detstvu a mladosti hľadal citovú a myšlienkovú kontinuitu s osobnými zážitkami z čias bojov. V podobnom duchu sa nesú zbierky Na teba myslím (1954) a Chlieb a ruže (1959). Popri výbere Slnovrat (1962) mu ešte vyšiel výber z ľúbostnej poézie Ostaň tu ešte chvíľku (1966) obsahujúci aj niekoľko nových básní o žene, vzájomnej láske i premenlivosti erotických vzťahov, pričom hľadaným prístavom je poézia a harmónia rodinného života.
Štítnický vydal aj dve knihy veršov pre deti – Jarný karneval (1960) a Rozprávky na predaj (1968) – ktoré vynikajú svojou melodickosťou. Ako reportér sa blysol knihou reportáží z povojnového Maďarska Maďarská rapsódia (1956).
Súčasne s pôvodnou tvorbou, ale aj potom, keď ju zanechal, venoval sa Ctibor Štítnický prekladaniu poézie z maďarčiny a ruštiny.

23.6.2004

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house