Hlavná stránka | Index | < František Miko | > Vladimír Mináč
Vyhľadávanie: 

 

Valér Mikula Valér Mikula

Narodil sa 2. novembra 1949 v Levoči. Stredoškolské štúdiá absolvoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Spišskej Novej Vsi. Po maturite študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1967—1973). V rokoch 1973—1976 bol odborným pracovníkom v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnych metodík Pedagogickej fakulty v Nitre, potom rok pôsobil v Literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Roku 1977 nastúpil na ašpirantúru do Literárnovedného ústavu SAV, ibaže po roku zmenil svoje ašpirantské štúdium na externú formu a zamestnal sa na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Tu pôsobil ako odborný asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry až do roku 1985, keď prešiel na Katedru slovenskej literatúry a literárnej vedy FFUK v Bratislave, kde vyučuje dodnes. V rokoch 1988—1890 bol aj externým redaktorom Slovenských pohľadov. V období 1990—1994 pôsobil ako lektor slovenského jazyka vo Francúzsku, a to na univerzitách v mestách Clermonte-Ferrand a v Bordeaux. Medzitým postupne získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a docenta a roku 1997 ho vymenovali za profesora.
Valér Mikula je literárne aktívny od začiatku 70. rokov, keď publikoval predovšetkým recenzie v literárnych časopisoch (najmä v Romboide), ale aj v dennej tlači. V priebehu ďalších rokov sa presadil aj ako teoretik a interpretátor literárnych textov, pričom mnohé odborné štúdie a state publikoval nielen časopisecky, ale vo viacerých zborníkoch.
Knižne debutoval roku 1974 básnickou zbierkou Zvieratko noc, no neskôr sa už písaniu poézie nevenoval a podľa autorových vlastných slov zbierku možno pokladať len za epizódu v jeho tvorivom záujme.
Roku 1987 vydal Valér Mikula teoretickú prácu Hľadanie systému obraznosti, ktorá zachytáva vývinové premeny tvorenia básnického obrazu v slovenskej poézii 20. storočia. Kniha obsahuje dve metodologické štúdie a päť interpretačných, v ktorých sa autor zameriava na analýzu poézie I. Krasku, M. Rúfusa, J. Stachu, J. Mihalkoviča a Š. Strážaya z hľadiska danej témy. Podľa slov Jána Števčeka sa ňou Valér Mikula zaradil „medzi najvýznamnejších analytikov slovenskej lyrickej poézie“.
Ďalšia Mikulova práca Literárne observatórium (1989) je výberom recenzií, glos a literárnokritických statí z rokov 1976—1987. Autor sa v ňom predstavuje tak, ako ho kultúrna verejnosť poznala z časopisov, teda ako postulatívny kritik s analytickým prienikom do podstaty veci a nekompromisne odhaľujúci nekvalitu či pseudohodnotu. V centre jeho záujmu sú mnohé naozaj významné osobnosti slovenskej literatúry (napríklad V. Šikula, P. Jaroš, J. Johanides, P. Vilikovský, K. Jarunková, Ľ. Feldek, Š. Moravčík, M. Haugová, D. Hevier), ale všíma si aj zdanlivo okrajové javy (textársku tvorbu K. Peteraja).
Treťou pozoruhodnou autorovou knihou je práca Od baroka k postmoderne (1997), ktorá prináša erudované interpretačné sondy do slovenskej literatúry. Sú tu aj nové, nekonvenčné pohľady na takých kanonizovaných spisovateľov, akými sú napríklad J. I. Bajza či P. O. Hviezdoslav. Mikula sa tu opäť predstavil ako originálny interpretátor.
Ďalšia práca Valéra Mikulu Nečakanie na lepšie časy (1999) s podtitulom Rozhovory o literárnej kritike a inom obsahuje osem rozhovorov, ktoré autor v rokoch 1981—1995 poskytol rôznym médiám – od regionálnej tlače cez literárne časopisy až po rozhlas. Svoj literárnokritický talent uplatnil aj v knihe 5 x 5 a iné kritiky (2000), ktorá prináša výber z kritík publikovaných od konca 80. rokov, doplnený o niekoľko starších textov. Výber z prevažne kultúrnopolitických článkov a esejí z rokov 1998—1999 vyšiel v knižnom súbore Na Zapadákove nič nového (2000).
Súčasťou Mikulovej tvorivej aktivity je pôsobenie v oblasti prekladu z francúzskej literatúry (napríklad P. Albert-Birot, B. Vian, Y. Reza).

25.5.2004

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house