Viera Švenková
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodila sa 3. novembra 1937 vo Veľkej, teraz súčasť Popradu, v železničiarskej rodine. Základnú školu a gymnázium vychodila v Poprade, kde roku 1955 zmaturovala. Potom študovala slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií roku 1960 sa stala redaktorkou Slovenského vydavateľstva poľnohospodárskej literatúry a od roku 1963 redaktorkou vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1969 pracovala na Zväze slovenských spisovateľov, od roku 1974 bola redaktorkou mesačníka Slovenské pohľady a v rokoch 1977-1982 redaktorkou Revue svetovej literatúry. Roku 1988 nastúpila ako redaktorka pre pôvodnú prózu do vydavateľstva Smena a po novembri 1989 sa stala redaktorkou denníka Smena. Od roku 1994 je na dôchodku a venuje sa literárnej tvorbe.

Prvé básne a poviedky publikovala už v rokoch vysokoškolských štúdií v Mladej tvorbe a neskôr v rôznych časopisoch. Knižne debutovala zbierkou próz Biela pani Zuzana (1973), v ktorých sa sústredila na príbehy súčasných žien a na ich citové a spoločensko-mravné problémy. V románe Limbový háj (1974) zobrazila osudy žien vo vojnových rokoch a v čase SNP. Novela Zátišie s gitarou (1977) je ľúbostným príbehom dvojice študentov. Zbierka poviedok Malý herbár (1979) prináša príbehy o nenaplnenej láske či nenaplnenosti predstáv o živote žien rôznych vekových kategórií. V knihe poviedok Jablčné jadierka (1987), s ktorou sa prihlásila až po ôsmich rokoch, tematicky zostala verná problematike života súčasných žien. Ústrednou témou poviedok z knihy Faraónov úsmev (1998) sú návraty do rodného kraja. Na základe autorkiných námetov vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny.

Okrem pôvodnej tvorby V. Švenková svoju pozornosť zameriava aj na prekladateľskú prácu. Prekladá prózy pre deti i pre dospelých z nemčiny, ruštiny, ukrajinčiny, angličtiny a češtiny. Preložila vyše dvadsať kníh pre deti a mládež.

august 1998