Hlavná stránka | Index | < Martin M. Šimečka | > Stanislav Štepka
Vyhľadávanie: 

 

Stanislav Šmatlák Stanislav Šmatlák
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 28. novembra 1925 v Oslanoch v úradnícko-učiteľskej rodine. Do základnej školy chodil v Nedožeroch, do gymnázia v Prievidzi, Zlatých Moravciach a Banskej Bystrici, kde roku 1944 aj zmaturoval. Potom študoval slovenčinu a filozofiu na FF UK v Bratislave. Vysokoškolské štúdiá zavŕšil roku 1949. Už ako vysokoškolský študent sa stal redaktorom vydavateľstva SAVU, neskôr odborným asistentom Literárnovedného ústavu SAV a po skončení školy jeho vedeckým pracovníkom. Tu pôsobil, s výnimkou dvoch kratších období, ako literárny vedec až do odchodu na dôchodok roku 1990. V rokoch 1952-1953 bol redaktorom vydavateľstva Smena a v rokoch 1960-1963 redaktorom Slovenských pohľadov. Žil v Bratislave. Zomrel 5. augusta 2008.

Už ako vysokoškolák publikoval literárne kritiky a literárnovedné články v odborných časopisoch i v dennej tlači. Bádateľský záujem spočiatku zameral na metodologické problémy literárnej vedy. Svedčia o tom časopisecky publikované štúdie Príspevok k štýlu slovenského literárneho realizmu (1947) a K problému hodnotenia v literárnej histórii (1948), ako aj personálne a tematicky užšie zamerané štúdie o diele Jána Červeňa, Františka Švantnera a Kukučínových Mladých letách. V tomto období knižne publikoval náučné publikácie Základy teórie literatúry (1953) a Teória literatúry (1955). Potom svoju literárnovednú pozornosť obrátil na život a básnické dielo P. O. Hviezdoslava. Výsledkom tohto viacročného bádateľského úsilia bolo množstvo vedeckých i praktických literárno-kultúrnych a vydavateľských činov. Zúčastnil sa na príprave expozície Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, spoluredigoval publikáciu Hviezdoslav v kritike a spomienkach (1954), pripravil dvojzväzkové vydanie Hviezdoslavových Básnických prvotín (1955, 1956) i Básnického zrenia (1957, 1958) a publikoval štúdie o jeho básnickej tvorbe, ktoré neskôr zhrnul do syntetickej publikácie Hviezdoslav: Zrod a vývin jeho lyriky (1961). V 60. rokoch sa zameral na osobnosť a básnické dielo Ivana Krasku. Napísal časopisecky publikovanú štúdiu Poézia Ivana Krasku (1960), ktorú v rozšírenej podobe neskôr publikoval v knižnej monografii Vývin a tvar Kraskovej lyriky (1976). Súčasne s výskumom Kraskovho diela sa venoval aj tvorbe viacerých súčasných slovenských básnikov, osobitne tvorbe L. Novomeského, ako aj problematike vzniku a vývinu slovenského nadrealizmu a problematike poézie pre deti. Z uvedených oblastí knižne publikoval monografiu Básnik a dieťa (1963, 1976), personálnu monografiu Básnik Laco Novomeský (1967) a eseje o tvorbe M. Rúfusa a M. Válka Pozvanie do básne (1971). Svoje poznanie z výskumu dejín slovenskej lyriky zhrnul do syntetických vedeckých monografií Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky (1971) a Dve storočia slovenskej lyriky (1979), v ktorých podal ucelený výklad dejín slovenskej poézie od obdobia klasicizmu až po súčasnosť na pozadí spoločenského vývoja a jeho premien v jednotlivých historických obdobiach. Výber z literárno-kultúrnej publicistiky 70. rokov vydal knižne pod názvom Súčasnosť a literatúra (1975) a štúdie o vývinových tendenciách proletárskej literatúry v knihe Program a tvorba (1977). Bádateľský záujem o osobnosť a tvorbu L. Novomeského uzavrel v syntetickej monografii Ladislav Novomeský, vydanej v češtine (Praha, 1978) a vo francúzštine (UNESCO, Paris 1981). Aktuálne problémy súčasnej slovenskej literatúry nastolil spoločne s Jánom Števčekom v publikácii Literárne rozhovory (1981), ktorá obsahuje vybrané úvahy o literatúre spoza okrúhleho stola literárneho časopisu Romboid. Súborom štúdií, úvah a esejí o slovenskej poézii 60. a 70. rokov je kniha V siločiarach básne (1983), v ktorej sa pokúsil o interpretáciu modernej slovenskej poézie. Populárny a na širšie čitateľské vrstvy zameraný náčrt života a diela Ladislava Novomeského predstavuje monografia Laco Novomeský (1984). Po spoluautorskej účasti na treťom a štvrtom zväzku akademických Dejín slovenskej literatúry (1965, 1975), ktoré sprístupňujú dejiny slovenskej literatúry v období 1850-1918, sa Stanislav Šmatlák podujal samostatne napísať syntetizujúce Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť (1988). Priniesol v nich nové pohľady na našu literárnu minulosť, a to najmä v starších obdobiach jej vývinu. Druhé, prepracované vydanie týchto Dejín vychádza v dvoch zväzkoch (1997, 1998) a opäť v rokoch 2001 a 2002.

august 2008

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house