Hlavná stránka | Index | < Vincent Šabík | > Vincent Šikula
Vyhľadávanie: 

 

Peter Ševčovič Peter Ševčovič
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 16. marca 1935 v Bratislave v rodine poľnohospodárskeho inžiniera a detskej lekárky. V Bratislave prežil detstvo, zmaturoval a v rokoch 1953–1958 študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Z kádrových a politických príčin ho pred štátnymi záverečnými skúškami zo štúdií vylúčili. V rokoch 1958–1960 pracoval ako pomocník a vyhrával anonymné literárne súťaže. Roku 1960 mal na Novej scéne v Bratislave premiéru jeho dramatický debut, hudobná komédia Nie je všedný deň (hudba Milan Novák). V rokoch 1960–1963 bol dramaturgom PKO v Bratislave, v rokoch 1962–1967 študoval na pražskej FAMU (filmová a televízna dramturgia, teória a scenáristika), v rokoch 1964–1965 pracoval ako dramaturg Hraného filmu v Bratislave, v rokoch 1965-1996 pracoval v Československej a Slovenskej televízii v Bratislave, odkiaľ z funkcie hlavného dramaturga odišiel na odpočinok. V rokoch 1981–1992 externe prednášal na bratislavskej VŠMU autorskú tvorbu. Roku 1992 mu UK v Bratislave udelila titul doktora medicíny honoris causa. Zomrel 14. apríla 2006 v Bratislave.

Publikovať začal v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote Slovenských pohľadoch, rôznych týždenníkoch a v dennej tlači. Inšpirovaný pobytom vo Východoslovenských železiarňach napísal svoj románový debut Mesto plné chlapov (1963). Nasledoval bestseller o sladkom živote mladých stavbárov v hlavnom meste Čakaj nás, Angela (1965), malý román o etických problémoch neúmyselného zabitia človeka Mimoriadne okolnosti (1972). V románe Tretinový chlap (1976) cez príbeh desaťročného chlapca pozoruje mravné i nemravné premeny obyvateľov nájomného domu v čase pred, cez a po prechode frontu. Problémy ľudského partnerstva medzi deťmi a ich najbližšími dospelými rieši v románe Kamarátka pre nás dvoch (1977). Román Maturita ako remeň (1989) analyzuje problémy dospievajúcich a dospelých v spoločensky prevratnom školskom roku 1947-1948. Novela Čierny kôň (1995) opisuje život kádrovo postihnutého človeka, ktorého si politická moc vybrala za príklad svojej láskavosti a veľkorysosti.

Viac ako próze venoval sa Peter Ševčovič dramatickej tvorbe pre televíziu, rozhlas a divadlo. Označujú ho za priekopníka tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej poviedky. Z jeho divadelných hier sa na slovenských i zahraničných scénach hrali Nie je všedný deň (1960), Vrabčie lásky (1978), Partia (1980) a Kvarteto (1984) i satirická komédia Garsónka (1993). Administratívne zastavené texty Čierne kura (1975) a Druhá profesia (1983) šírili sa ako samizdaty. V celej svojej dramatickej tvorbe bráni autor vysoké mravné princípy ukryté v ľuďoch pred ich deformovaním mocou. Spor o básnika (1967) nebol iba príbehom o Villonovi, ale aj o konflikte slobody jednotlivca a ‘právd’ inštitúcií ovládajúcich svet. Predposledné dni (1968) boli možnou podobou dobrom naplnených posledných chvíľ stareny, Karola (1968) zas drámou šestnásťročného dievčaťa, ktoré si na prahu neodvratnej smrti uvedomuje zmysel a krásu života. Balada o uznaní (1976) je príbeh majstra vymierajúceho remesla, ktorého všetci podceňujú. Mama pre Vinetoua (1967) rozoberá priateľstvo otca a syna. Takmer v polovici zo svojich vyše šesťdesiatich televíznych hier otvára Ševčovič tabuizované témy. Na priamej linke (1977) je prvou slovenskou ekologickou hrou. Biele vrany (1978) a Šimon a Veronika (1979) rozoberajú problémy korupcie a rodinkárstva pri prijímaní na vysoké školy. Májový víkend (1982) je rozborom osamelosti a vnútorných problémov privilegovaného mladého človeka. Žena úspešného muža (1981) je obrazom životných dilem ženy, ktorý sa vydala do spoločensky nadradenej rodiny. O konfliktoch dospievajúcich detí a ich rodičov pôvabne hovoria tragikomédie Dôsledne ukrývané dokumenty (1981) a Prvé lásky (1982). Televízna dráma Chlap prezývaný Brumteles (1980), dabovaná do 14 jazykov, obehla obrazovky všetkých kontinentov ako anatómia rôznych druhov samoty dnešných ľudí a aktívnom nachádzaní východísk. Exemplárny príklad (1989) rozpráva o ľahostajnosti spoločnosti k samovražde dievčaťa, ku ktorej ho dohnala. Ak k tomuto výberu z titulov priradíme televízne rozprávky Ako dvaja našli šťastie (1970), muzikál Podkovičky za korunu (hudba J. Melkovič), originálne videný Príbeh o Fatime a Omarovi (1979) a množstvo adaptácií napríklad z tvorby M. Unamuna, L. Valeja, P. Jilemnického, S. O’ Casseyho, Gogoľa atď., iba podčiarkneme, že Ševčovič patrí k najvýznamnejším tvorcom televíznej hry na Slovensku. Mnohé z jeho diel sú známe v zahraničí, mnohé boli ocenené významnými domácimi i zahraničnými poctami. Rozhlasová hra Srnka a čierny kôň (1992) a viaceré rozhlasové poviedky rezonovali po celej Európe. Popri množstve teoretických statí v odborných a literárnych časopisoch napísal P. Ševčovič pozoruhodné práce Vnímanie televízneho príbehu (1967) a Problém súčasného televízneho príbehu (1975).

november 2007

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house