Hlavná stránka | Index | < Belo Polla | > Vladimír Puchala
Vyhľadávanie: 

 

Hana Ponická Hana Ponická
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodila sa 15. júla 1922 v Haliči pri Lučenci. Do ľudovej školy chodila v rodisku, do gymnázia v Košiciach a v Bratislave, kde roku 1940 zmaturovala. V štúdiu pokračovala na Lekárskej fakulte UK, ale rok pred ukončením štúdium nechala. Roku 1945 nastúpila ako ošetrovateľka na záchytnú stanicu Červeného kríža, ktorý sa staral o vracajúcich sa ranených vojakov a vojnových zajatcov. Po vydaji zostala v domácnosti, vychovávala deti a venovala sa prekladaniu z francúzštiny. V prvej polovici 50. rokov bola tri roky vedúcou redaktorkou Výskumného oddelenia zdravotníckej osvety v Bratislave. Potom sa profesionálne venovala publicistickej a literárnej tvorbe. Na jeseň roku 1968 nastúpila ako redaktorka do denníka Smena. Pre nesúhlasné postoje k politickým praktikám nastupujúcej normalizačnej moci musela roku 1972 z redakcie odísť. Presťahovala sa do Lukavice a až do odchodu na dôchodok zostala v slobodnom povolaní. Na zjazd Zväzu slovenských spisovateľov roku 1977 si pripravila vystúpenie, v ktorom kritizovala kultúrnu politiku vtedajšieho režimu, najmä zákazy publikačnej činnosti mnohým spisovateľom. Na zjazde jej nebolo umožnené vystúpiť, no príspevok sa dostal do protokolu. Od tejto udalosti bola Hana Ponická neustále sledovaná a nesmela publikovať. Roku 1988 ju súdili za verejné pripomenutie 20. výročia „vstupu“ vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Zomrela 21. augusta 2007.

Do literárneho diania vstúpila už ako stredoškolská študentka. Kratšie prózy uverejňovala v Národných novinách, v Živene, v denníku Slovák a v študentskom časopise Cesta. Knižne debutovala v oblasti detskej literatúry rozprávkami zo života zvierat Slávikove husličky (1953). Aj v nasledujúcej knihe Medvedí rok (1955) tematicky zostala vo svete prírody. V tom istom roku jej vyšla ďalšia knižka pre deti Halúzky (3. vyd. 1997), ktorá je vtipnou a úsmevnou literárnou kronikou príhod troch malých detí v rodinnom kruhu. Spomienkovou prózou na časy detstva je kniha Ábelovský dom (1959), v ktorej dominuje postava spisovateľky B. Slančíkovej-Timravy. Čitateľsky veľmi populárnou sa stala jej knižka pre najmladších čitateľov O Štoplíkovi… kde bol a čo robil, kým ešte do školy nechodil (1961). Opätovné vydanie rozprávok o Štoplíkovi vyšlo pod názvom Ako Štoplík do školy chodil-nechodil (1992). Prostredníctvom personifikovanej rozprávkovej bytosti v nej vyrozprávala veľa vtipných príhod z každodenného života detí. Záujem detského čitateľa o dianie v prírode chcela vyvolať aj knižkami Malí mičurinci, Zimná rozprávka (1961), O parádnici lienke (1972). Konfrontáciou života v meste a na dedine je kniha noviel, čŕt a postrehov Prísť a odísť (1965). V zbierke noviel Bosými nohami (1968) autorka odhalila citový život súčasných žien a ich túžbu po spoločenskom uplatnení sa, ktorá však často naráža na umelé prekážky a obmedzujúce konvencie. Literárnou monografiou o živote hrdinu protifašistického odboja, ktorého v mladosti osobne poznala, je kniha Janko Novák (1974)

Po zákaze publikovať sa autorka aktívne zúčastňovala na disidentskom hnutí. Svoje zážitky zo stretnutí s prenasledovanými ľuďmi literárne spracovávala. Tak vznikla kniha Lukavické zápisky, ktorá najskôr vyšla v kanadskom Toronte (1978) a po novembri 1989 aj u nás (1992). Žánrovo ide o prózu smerujúcu k literatúre faktu, no denníkové pasáže a memoárovosť dodávajú knihe osobitné ladenie. Roku 1991 vydala knihu Milan Rastislav Štefánik s podtitulom Hrdina sa vracia.

Hana Ponická sa zaoberala aj prekladaním z talianskej, francúzskej, maďarskej a nemeckej literatúry.

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house