Hlavná stránka | Index | < Václav Pankovčin | > Ján Patarák
Vyhľadávanie: 

 

Ladislav Paška Ladislav Paška

Narodil sa 27. júna 1923 v Ružomberku. Do základnej a strednej školy chodil v rodnom meste a v Banskej Bystrici. Novinárske vzdelanie postupne získal v Bratislave a Prahe. Ako redaktor, publicista a kultúrny pracovník pôsobil v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, vo Svite, Partizánskom (Baťovany), Bratislave, Žiline a v Banskej Bystrici. Roku 1942 začal pracovať ako redaktor a referent odboru kultúry na Ministerstve národnej obrany v Bratislave. V rokoch 1943-1945, počas druhej svetovej vojny, bol redaktorom-vojnovým spravodajcom na východnom fronte v Rusku a v Taliansku. Po oslobodení roku 1945 sa stal redaktorom týždenníka Ohňom a perom v Ružomberku. V rokoch 1946-1947 založil a redigoval podnikový časopis firmy Baťa Nový Svit v Batizovciach. V rokoch 1948-1951 týždenníky Národný podnikateľ a Úderník v Baťovanoch (neskôr premenovaných na Partizánske). Po známom politickom procese s partizánskymi veliteľmi Žingorom a Trojanom bol politicky prenasledovaný a občiansky diskriminovaný. Šesť rokov pracoval ako robotník v Závodoch J. V. Stalina (ZŤS) Martin, Drevoindustrii Ružomberok, Celulózke Sólo v Ružomberku a v stavebnom podniku Stavoindustrii Liptovský Mikuláš. Roku 1957 založil a redakčne viedol časopis Stavoindustria v Bratislave. V rokoch 1960-1964 bol vedúcim redaktorom týždenníka Stredoslovenský stavbár v Banskej Bystrici. V rokoch 1968-1971 pracoval ako vedúci odboru kultúry a vnútra na Mestskom národnom výbore (Mestský úrad) v Liptovskom Mikuláši. Pre politické postoje k udalostiam roku 1968 bol politicky prenasledovaný a prešiel mnohými príležitostnými zamestnaniami. Štátna tajná polícia v Prahe ho zaradila do prísne tajnej evidencie odporcov voči komunizmu. Vo výrobnom procese poznal slasti 18 robotníckych profesií. Napísal, zostavil a zredigoval 43 kníh, z ktorých vyše polovica je silne previazaná na národné, kultúrne a regionálne dejiny Liptova.

Prvé články a prózy publikoval začiatkom 40. rokov v časopisoch Slovenská politika a Nový svet a prvé verše v týždenníku Front a vlasť. Knižne debutoval knihami spomienkových próz a esejí Strach z úsvitu Ako to bolo v Itálii (obe 1946). Literárne v nich spracoval zážitky z frontov druhej svetovej vojny, v ktorej sa zúčastnil ako vojak - tlačový korešpondent Slovenskej armády. Súborom literárnych esejí sú aj knihy Aby národ žil (1948) a Kronika Liptovského Mikuláša (1949). Priekopnícka je jeho činnosť pri vydaní zborníkov literárnych prác začínajúcich autorov Zástavy mieru (1950) a Život sa nevzdáva (1962). Cenné dokumenty sú aj publikácie Tri roky Matice slovenskej 1990-1992 Matica slovenská v rokoch 1993-1995, ktoré zredigoval a autorsky pripravil s Dr. Cyrilom Žuffom.

Paškov vzťah k poézii vyjadruje vydanie jeho štyroch zbierok básní Dnešným ľuďom (1949), Mladými očami (1960), Modré dni (1969) a Podopretý vetrom (1996). Väčšinu básní uverejňoval v rôznych časopisoch. Výber z básnickej tvorby však prezrádza, že poetika básnických začiatkov Ladislava Pašku bola do značnej miery určovaná princípmi a postupmi slovenského nadrealizmu.

Rovnocennou súčasťou tvorivých aktivít L. Pašku je organizačno-kultúrna a vedeckovýskumná práca. Zredigoval vyše 30 autorských zborníkov, almanachov, obsiahlych štúdií a príležitostných publikácií. Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť: 120. výročie Žiadostí slovenského národa (1968), Pamätnica 50. výročia Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši (1968), Pozdrav svojmu mestu (1969), Almanachy. Liptovský Mikuláš (1969, 1970 a 1971), Ľudové školy umenia v Liptove (1969) Náš rod (1977), Magazín Liptovský Mikuláš (1991) Pamätnica z osláv 180. výročia narodenia M. M. Hodžu (1992), 60. výročie organizovaného hokeja v Liptove (1992), Fakty - Argumenty 1964-1971. Z najnovšej tvorby L. Pašku treba uviesť tieto publikácie: Matica slovenská a Liptovský Mikuláš (1994), Výberová personálna bibliografia (1994), ktorú autorsky pripravil Dr. Miroslav Bielik, Podopretý vetrom (1996), Fragmenty desaťročí (1998), Takí boli (1998), Poznaj svoje mesto (1998). Je aj autorom viacerých scenárov dokumentárnych filmov s tematikou kultúrnej histórie Liptova a Oravy.

Samostatnou kapitolou v jeho živote je bytostná spätosť s Maticou slovenskou a veľká osobná zainteresovanosť vo všetkom, čo s otázkou triezveho národovca súvisí. Roku 1968 inicioval formovanie matičných štruktúr v Liptove. Od roku 1990 nepretržite pôsobí v jej najvyšších orgánoch. Je zakladateľom a riaditeľom Domu matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši (od roku 1991), členom celoslovenského výboru MS v Martine, predsedom Krajskej rady MS v Žilinskom kraji a predsedom Okresnej rady MS v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1993-2002 redigoval a vydával oblastný časopis Matičné čítanie. Ročne publikoval do 100 článkov a štúdií.

Život a práca Ladislava Pašku sú úzko späté s Maticou slovenskou. Roku 1968 inicioval formovanie matičných štruktúr v Liptove. Od roku 1990 nepretržite pôsobil v jej najvyšších orgánoch. Je zakladateľom a riaditeľom Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Zomrel v Liptovskom Mikuláši 18. decembra 2007. Tam je i pochovaný.

november 2008

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house