Hlavná stránka | Index | < Jela Mlčochová | > Štefan Moravčík
Vyhľadávanie: 

 

Ivan Mojík Ivan Mojík
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 2. novembra 1928 v Turzovke. Základnú školu vychodil v Holíči, kde žil u starej mamy, pretože rodičia odišli za prácou do zahraničia. Po ich návrate sa rodina usadila v Skalici. Tu študoval na gymnáziu, kde roku 1948 zmaturoval. Po gymnaziálnych štúdiách nastúpil ako redaktor do Čs. rozhlasu v Bratislave, kde pracoval až do roku 1959. Potom sa stal redaktorom mesačníka Mladá tvorba. V desaťročí 1961–1971 bol zamestnaný v denníku Práca, najskôr ako redaktor, potom ako vedúci redaktor kultúrnej rubriky a nakoniec ako zástupca šéfredaktora. V tomto období rok (1966) pôsobil ako tajomník Zväzu československých spisovateľov v Prahe. Pre politické postoje a názory na udalosti roku 1968 musel opustiť redaktorské miesto a nesmel publikovať. Najskôr sa zamestnal v Slovenskom knižnom veľkoobchode a od roku 1974 pracoval ako propagačný referent vo vydavateľstve Tatran. Od roku 1980 bol korektorom v Západoslovenských tlačiarňach v Bratislave. Po novembri 1989 sa stal redaktorom mesačníka Romboid. Zomrel 18. apríla 2007.

Do literatúry vstúpil lyricko-epickou skladbou Pieseň o Mirkovi Nešporovi (1952), v ktorej cez postavu mladého hrdinu vzdal hold bojovníkom proti fašizmu v SNP. Nasledujúca básnická zbierka Hlboko v srdci (1955) je lyrickým vyznaním obdivu a lásky mladého človeka k prostým veciam každodenného života. Ďalšia zbierka Dnešný vzduch (1958) bola svojou poetikou polemicky zameraná proti dovtedajším ustáleným kánonom slovenskej poézie a hlásila sa k moderným európskym prúdom. Vtedajšia cenzúra zbierku zhabala a dala zošrotovať, knižne vyšlo potom iba jej zredukované vydanie. Po desaťročnej publikačnej pauze sa I. Mojík prakticky v priebehu roka prihlásil tromi básnickými zbierkami: Rekonštrukcia vzdychu, Blahoželanie ohňu (obe 1968) a Rozbíjanie sarkofágu (1969). Básne všetkých troch kníh sú autorskou reflexiou o odcudzovaní sa ľudí v súčasnej spoločnosti. Z hľadiska poetického výrazu sa v nich autor pokúsil inovovať surrealistické a poetistické postupy tvorby. Po nútenej desťročnej publikačnej prestávke sa I. Mojík prihlásil básnickou zbierkou Zrozumiteľný človek (1980), ktorá je vyznaním viery básnika v nemenné hodnoty života. Zbierka Sklené deti (1988) je básnickým pokusom nájsť rovnováhu medzi technickým pokrokom a tradičnými prejavmi života. Rozsiahly výber z poézie I. Mojíka vyšiel pod názvom Súboj so slávikom (1985). V básnickej zbierke Popoludnie v štvrtom rozmere (1991) sa prostredníctvom inovovaných postupov surrealistickej poetiky snaží vyjadriť pocity človeka našej protirečivej súčasnosti. Zbierkou Tekuté oči (1999) vzdáva hold odkazu futuristov, a to nielen slovne, ale aj vizuálnym grafickým konceptom zbierky.

Druhou oblasťou tvorivých záujmov I. Mojíka je básnický preklad. V spolupráci s filológmi preložil a knižne vydal básnické výbery z diela takých autorov ako Lope de Vega, Calderon de la Barca, W. Shakespeare, A. de Musset, P. B. Shelley, F. Villon, S. Petőfi, É. Verhaeren, J. Harasymowicz, J. Updike, Z. Herbert i fínsky epos Kalevala.

Venuje sa sústavne kultúrnej publicistike, spolupracuje s viacerými časopismi, píše recenzie a štúdie o literatúre, robí koláže. Spolupracuje i s rozhlasom, kde uviedol viacero dramatických pásiem o výrazných osobnostiach moderného umenia (Lautréamont, Rimbaud, Breton, Dalí, Marinetti a iní). Zostavil zborník o slovenskom nadrealizme (Neusínaj, zažni slnko - rukopis), pripravuje nové básnické zbierky (Stromy neplačú, Elektrické gajdy, Obrana jazvy a iné), knihu esejí a úvah o avantgarde (Sopečná činnosť), súbor rozhovorov a cestopisných čŕt (Stratené kroky), výber recenzií a článkov (Denník nervózneho čitateľa), ako aj preklady kníh F. T. Marinettiho, T. Tzaru, A. Bretona, P. Eluarda a iných.

Je členom SC PEN-klubu a Klubu nezávislých spisovateľov.

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house