Hlavná stránka | Index | < Vojtech Mihálik | > Valér Mikula
Vyhľadávanie: 

 

František Miko František Miko

Narodil sa 13. apríla 1920 v Lipanoch v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium absolvoval v Prešove (1931-1939). V rokoch 1939-1943 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave filozofiu a slovenský jazyk. Roku 1943 ho uväznili za protifašistickú ilegálnu činnosť. V rokoch 1945-1949 pôsobil ako stredoškolský profesor v Prešove a Košiciach, neskôr bol odborným asistentom na Vysokej škole pedagogickej v Košiciach a Prešove a pracovníkom Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Od roku 1973 bol vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV, budoval Kabinet literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky. Roku 1980 získal hodnosť univerzitného profesora. Zomrel v Bratislave 13. novembra 2010.

Pôvodnou oblasťou jeho vedeckej činnosti bol jazykovedný výskum, roku 1962 vydal monografiu Rod, číslo a pád podstatných mien . Práca v oblasti analýzy jazyka a štylistiky podnietila v ňom záujem o problematiku literárneho diela. Pod jeho vedením sa v nitrianskom Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky vytvorila základňa výskumu otázok textovej interpretácie a literárnej komunikácie. Mikova koncepcia vznikla na pomedzí lingvistiky a literárnej vedy a jej metodologickým východiskom je chápanie štýlu ako funkčno-štruktúrnej jednoty.

V knihe Estetika výrazu (1969) predložil systematický výklad novej teórie štýlu, ktorú nazval výrazovou koncepciou. Jej bezprostredným pokračovaním je práca Text a štýl (1970). Tu autor lokalizoval štýlotvorný proces priamo do aktu komunikácie. V ucelenom súbore štúdií Od epiky k lyrike (1973) aplikoval už pojmy výrazovej sústavy aj na vyššie zložky výstavby literárneho diela, najmä na jeho druhovú špecifickosť. Ďalej pokračuje vo výskume sústavy výrazových kategórií, ktorú chápe ako otvorený empiricko-teoretický systém. V niektorých prácach na tomto základe demonštruje vysvetľovacie možnosti výrazovej sústavy v oblasti problémov literárneho vývinu, lyriky, folklóru, medziliterárnych vzťahov, literárneho vzdelania, metodiky slohovej a literárnej výchovy. Opiera sa pritom o pojmy teórie informácie. Typickou ukážkou aplikácie jeho metódy je kniha Štýlové konfrontácie (1976). Nasledovali práce v angličtine The Programme of The Text (1978) a Style, Literature, Communication (1978).

F. Miko dospel k chápaniu štýlu ako formy, ktorá je vyjadrením tvorivej ideovo-estetickej koncepcie obsahu literárneho diela. To chápe ako zjednocujúci priesečník obsahu a formy, ideového a estetického prvku, spoločenského a literárneho kontextu, autorskej originality a tradície. Tak to demonštruje napríklad v prácach Spoločenské hodnoty a literárny text (1972), Zrážka spoločenského a literárneho kontextu v povstaleckej próze R. Jašíka (1974). Neskôr sa okrem iného venoval koncepcii štrukturalizmu - práca Štrukturalizmus a súčasná literárna veda (1977) a tzv. lyrizovanej prózy: Polemika o "anjelských krajinách" a otázky realizmu v slovenskej próze 40. rokov (1977). Systémové zhrnutie týchto otázok nájdeme v knihe Tvorba a recepcia , ktorá vyšla v spoluautorstve s A. Popovičom roku 1978. V ďalších knihách analyzuje vplyv vedecko-technickej revolúcie na súčasnú slovenskú literatúru: Poézia, človek, technika (1979) a zamýšľa sa aj nad špecifickými aspektmi literatúry pre deti - Hra poznania v detskej próze (1980). Miko veľmi dobre cíti potrebu doriešiť rozporný vzťah medzi hodnotovým a analytickým prístupom ku skúmanému objektu a práve to sa odráža v jeho rozsiahlej práci Hodnoty a literárny proces (1982); v práci Analýza literárneho diela (1987) nabáda aplikovať pri poznávaní diela a spoločenských javov systémové a semioticko-komunikačné prístupy. Ťažiskovú časť knihy predstavuje problematika lyriky, ktorej aj venoval samostatnú prácu Umenie lyriky (1988). Za metodologické reflexie možno označiť jeho dielo Význam, jazyk, semióza (1995).

apríl 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house