Hlavná stránka | Index | < Jozef Melicher | > František Miko
Vyhľadávanie: 

 

Vojtech Mihálik Vojtech Mihálik
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 30. marca 1926 v Dolnej Strede v robotníckej rodine. Do základnej školy chodil v Seredi, do gymnázia v Trnave, kde roku 1945 aj zmaturoval. V rokoch 1945-1949 študoval slovenčinu a filozofiu na FF UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií bol rok redaktorom vydavateľstva Kniha a dva roky redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Na vojenčine pôsobil ako redaktor časopisu Československý voják, kde dva roky pracoval aj po jej skončení. V rokoch 1954-1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1960-1964 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1965-1967 predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Udalosti rokov 1968-1969 ho zastihli na tvorivej dovolenke, z ktorej sa predčasne vrátil do pôvodnej funkcie, aby sa vzápätí stal predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Prahe (1969-1971) a potom poradcom vlády ČSSR ( 1971-1973). V rokoch 1974-1977 bol na dlhodobej tvorivej dovolenke. Od roku 1977 až do odchodu na dôchodok roku 1985 bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Zomrel v Bratislave 3. 11. 2001.

Prvé verše publikoval ako stredoškolský študent v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Debutoval teisticko-spiritualistickou básnickou zbierkou Anjeli (1947). V druhej básnickej zbierke Plebejská košeľa (1950) sa prezentoval ako básnik silného sociálneho cítenia. V poéme Spievajúce srdce (1952) sa prihlásil k novému spoločenskému poriadku a jeho ideológii. Nasledujúca zbierka Ozbrojená láska (1953) je vyjadrením básnikovho odporu voči hrozbe vojnového konfliktu. V zbierkach Neumriem na slame (1955), Archimedove kruhy (1960) a poéme Vzbúrený Jób (1960) rozvinul básnický program občiansky angažovaného básnika do filozoficko-meditatívnych polôh. Zbierka Tŕpky (1963) je básnickou kritikou negatívnych spoločenských javov, ktoré sa nedarilo odstrániť ani spoločnosti volajúcej po sociálnej rovnosti. Básnická skladba Appassionata (1964) je hľadaním rovnováhy vo vzťahu muža a ženy a príčin jeho napätia. Tento základný motív rozvinul i v nasledujúcej zbierke Útek za Orfeom (1965), v ktorej konfrontoval motívy z antickej mytológie s nastupujúcou prízemnosťou konzumnej spoločnosti, a tiež v zbierke Sonety pre tvoju samotu (1966). Po bibliofilsky vydanej básni Rekviem (1968), ktorou reagoval na vstup spojeneckých vojsk do Československa, vydal zbierku občiansky angažovanej lyriky Čierna jeseň (1969). Básnickou bilanciou je zbierka Trinásta komnata (1975). Intímnym a ľúbostným vibráciám dáva priestor v zbierke Posledná prvá láska (1978, 1989). Vo vybranom súbore vyšla Mihálikova ľúbostná poézia pod názvom Erotikon (1981).

Na niektoré spoločenské problémy 80. rokov reagoval v zbierke politicko-reflexívnej poézie Účasť (1983). Na vysoké podlažia poetického tvorenia sa dostal aj v zbierkach Básne a vyznania (1985) a Slnečný čas (1986). Básnické pásmo Nárek (1987) je intímnou lyrickou výpoveďou, ktorá prerastá do filozofujúcich meditácií nad údelom človeka v priestore života. Kniha Impertinencie a iné smútky (1989) je zbierkou satirickej poézie na aktuálne dobové témy. Podobný charakter má aj zbierka lyrizovaných sentencií Pakľúčová dierka (1989). Básnický i občiansky hold bardovi slovenskej poézie Jánovi Hollému vzdal v monotematicky komponovanej zbierke Velebný pán z Maduníc (1990). Poctou Mozartovi je básnická skladba "C. k. musicus Mozart" (1992). Ku koreňom domova a mladosti sa vrátil v knihe Rodisko (1996). Nateraz poslednou Mihálikovu zbierkou sú Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis (1998). Výbery z básnickej tvorby Vojtecha Mihálika vyšli vo vyše dvadsiatich knihách, niektoré básnické zbierky vo viacerých reedíciách.

Vojtech Mihálik je aj autorom zbierky poézie pre najmenších čitateľov Kým ja spinkám (1962) a knihy štúdií a úvah, kritík a polemík, teórie a publicistiky z rokov 1962-1972 Človek proti slepote (1973).

Rovnocennou súčasťou literárnych záujmov Vojtecha Mihálika je prekladateľská tvorba, a to najmä z antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Ovídius), a tiež z poľskej klasickej i novodobej poézie (Slowacki, Tuwim, Lec, Szymborska a i.). Výber z jeho prekladateľskej tvorby vyšiel pod názvom Preklady (1979).

november 2001

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house