Hlavná stránka | Index | < Ján Majerník | > Anton Marec
Vyhľadávanie: 

 

Sergej Makara Sergej Makara

Narodil sa 6. mája 1937 v Michalovciach. Detstvo a mladosť prežil a ľudovú školu vychodil v karpatskej východoslovenskej dedine Volica. Roku 1947 postúpil do ruského Gymnázia v Humennom. Zmaturoval roku 1954 na ukrajinskej JSŠ v Medzilaborciach. Roku 1958 absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove. V tom istom roku aj debutoval básnickou zbierkou Osjajana junisť (Ožiarená mladosť).

Tri roky pôsobil ako stredoškolský profesor na JSŠ v Sabinove a od roku 1961 ako odborný asistent na Pedagogickom inštitúte v Martine, neskôr od roku 1966 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Jeho profilujúcou disciplínou bola stará ruská a klasická ruská literatúra 18. a 19. storočia. Roku 1969 obhájil rigoróznu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a získal titul doktora filozofie. Pre verejné postoje k udalostiam roku 1968 bol politicky prenasledovaný a musel opustiť vysokoškolské pracovisko. V tomto období na Univerzite Komenského v Bratislave úspešne dokončil (v rámci externej vedeckej ašpirantúry) kandidátsku prácu Romantičeskoje i realističeskoje v tvorčestve V. F. Odojevského, k jej obhajobe však z politických dôvodov nebol pripustený.

V čase "normalizácie" bol aj nezamestnaný. Niekoľko rokov pracoval ako pomocný robotník v Štátnych lesoch a Stredoslovenských stavbách v Banskej Bystrici. Roku 1985 sa stal redaktorom a neskôr vedúcim redaktorom v Slovenskej literárne agentúre v Bratislave.

Roku 1990 bol rehabilitovaný a vrátil sa na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. V tom istom roku sa habilitoval na Vysokej škole pedagogickej v Nitre a získal vedecko-pedagogickú hodnosť docenta. Roku 1992 sa stal vedúcim Katedry slovanských jazykov a literatúry na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a po vytvorení Filologickej fakulty UMB roku 1997 vedúcim Katedry slovanských jazykov a prodekanom pre vedu, výskum a zahraničné styky FiF UMB.

Je aktívny i v umeleckej, literárnovednej a publicistickej oblasti. Vydal básnické zbierky Osjajana junisť ( Ožiarená mladosť, 1958), Zrostaňňja (Vzrast, 1961), Na krylach junosti (Na krídlach mladosti, 1964), Šukaju sebe (Hľadám seba, 1967), Sovisť (Svedomie, 1970), Lenin z nami (Lenin s nami, 1980), Ščo virš - to zahadka (Čo verš - to hádanka, verše pre deti, 1983), Syvyna torknulas skroň (Spánkov sa dotkli šediny, 1985), Na riznych strunach (Na rôznych strunách, 1991). Roku 1994 mu vyšiel obsiahly reprezentatívny výber z tvorby Žovrti metamorfozy (Žlté metamorfózy.

Poézia Sergeja Makaru je charakteristická hlbokým lyrickým cítením, pričom reflektuje nielen stavy citových prejavov človeka, ale i závažné životné situácie a spoločenské premeny. V jeho tvorbe je obsiahnutá historická aj životná skúsenosť, ktorá ho zbližuje nielen s ukrajinskou a slovenskou básnickou tradíciou, ale i so stredoeurópskou mentalitou. Počas pôsobenia na PF a FHV UMB uverejnil viacero vedeckých monografií, štúdií a odborných článkov v odborných a vedeckých zborníkoch. Roku 1993 vydal knižnú monografiu Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka) v ruštine, roku 1996 monografickú antológiu Neopakovateľnosť okamihu a roku 1997 monografiu Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii). Jeho vedecké monografické práce boli pozitívne ohodnotené významnými domácimi i zahraničnými odborníkmi: prof. Dolanským, prof. Parolkom, prof. Kopaničákom, prof. Červeňákom, prof. Romanom, doc. Chomom a inými znalcami ruskej literatúry.

Známa je aj prekladateľská činnosť S. Makaru z ukrajinčiny a ruštiny do slovenčiny a zo slovenčiny a češtiny do ukrajinčiny. Preklady do slovenčiny a ukrajinčiny vydal aj knižne. V ukrajinskom preklade uverejnil ukážky z diel asi 30 slovenských básnikov. Za básnickú zbierku Na rôznych strunách sa stal laureátom Ceny Ivana Franka a za zbierku Žlté metamorfózy nositeľom Ceny AOSS (Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska), za preklad mu udelili Prémiu Slovenského literárneho fondu.

Je členom Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku, Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti je predsedom Nezávislého klubu diskriminovaných na Slovensku, podpredsedom Výboru sekcie pre pôvodnú tvorbu Slovenského literárneho fondu, členom výboru Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku, podpredsedom vedeckej rady FiF UMB, členom slovenského výkonného výboru ARS-u (Asociácii po izučeniu i Rasprostraneniu Slavianských kuľtur), medzinárodnej organizácie, riadenej UNESCO.

september 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house